Dejiny Červenice:
O Červenici sa prvý raz dozvedáme v roku 1409, keď sa na zozname zlodejov a zbojníkov na Šariši objavil Juraj Kováč, ktorý býval v dedine. Jej počiatky siahajú až do prvej polovice 14. storočia. Dedina pravdepodobne vznikla kolonizáciou. Z úpisu z roku 1427 patrila Červenica s rozlohou 62 port Jánovi Kecerovi. Tento vysoký počet port si môžeme vysvetliť len tým, že sa tu už vtedy doloval opál a že už vtedy tu bol zvýšený počet ľudí - baníkov. Predpokladá sa, že v Červenici existovalo baníctvo už v 15. storočí. V súpise pamiatok na Slovensku sa o kostole sv. Mikuláša biskupa v Červenici píše, že bol vystavaný v gotickom štýle a že v roku 1733 bol prestavaný. To tiež svedčí o silnejšom zaľudnení. V roku 1621 mala Červenica vlastného farára Jána Bachury, pod ktorého patrila aj neďaleká dedina Tuhrina. Juraj Gabriel v roku 1497 získal do zálohy 4 dediny Kecerovcov a na prvom mieste sa nachádza práve Červenica, podľa všetkého pre výskyt nerastného bohatstva v okolí obce. Po jeho smrti prešli práva na tieto majetky na jeho syna Jána a mesto Košice.
Zo súpisu domov Šarišskej stolice z roku 1598 tu bolo napočítaných 33 domov. V roku 1600 to bolo už len 25 domov. Niet ale žiadnych pochýb o tom, že pôvodné osídlenie Červenice bolo slovenské a že aj slovenský názov obce je pôvodný. Dedina dostala svoj názov podľa sfarbenia skál do červena.
Pamiatky v Červenici:
Mileniárny kríž
Kríž bol postavený v roku 1896 pri mileniárnych oslavách vzniku uhorského kráľovstva. Nachádza sa na ceste za Červenicou smerom k opálovým baniam na Dubníku.
Opálové bane na Dubníku
Prvá písomná zmienka o ťažbe drahého opálu na Dubníku pri Červenici pochádza až zo 16. storčia. Ľudia z tejto lokality získavali opály ale už oveľa skôr. Vrchol ťažby nastal v polovici 19. storočia. Bane boli zavreté v roku 1922. Na Dubníku sa nachádzalo 14 štôlni, z ktorých najznámejšie sú Jozef, Viliam, Fridrich, Ľudovít a Richard. V roku 1964 boli bane vyhlásené za chránené nálezisko, v roku 1996 za chránený areál a od roku 2004 sú bane na Dubníku vyhlásené za územie európskeho významu. Život ale na tomto mieste nezastal. Opustené štôlne sa stali najväčším zimoviskom netopierov na Slovensku.
Štôlňa Jozefa Vchod pre netopiere na štôlni Jozef
Pamätník obetiam II. svetovej vojny
Tento pamätník bol v obci postavený v roku 1978, aby pripomínal obete II. svetovej vojny. Nachádza sa na miestnom cintoríne.
Na večnú pamiatku padlým